Prevencia
ŠIKANOVANIE - prezentácia a sprievodný text k nej
Čo je šikanovanie?
Šikanovaním označujeme úmysel ublížiť druhému fyzicky, alebo psychicky. Je to napríklad bitie, strkanie, vyhrážanie sa fyzickým útokom, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj ohováranie, nadávky, či vylúčenie zo spoločnosti ostatných, teda spolčenie sa viacerých detí proti jednému.
Útočníkom môže byť jedno, alebo skupina detí.
Incidenty sú opakované. Jednorázová akcia sa za šikanovanie nepovažuje
Prevaha útočníka nad obeťou. Táto prevaha môže byť skutočná, alebo zdanlivá v oblasti fyzickej sily, alebo agresivity, v osobnej sile jednotlivca alebo v početnej prevahe skupiny.
O šikanovaní hovoríme aj vtedy, ak jedno dieťa, alebo skupina detí hovorí inému dieťati niečo škaredé a nepríjemné, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované dieťa je ťažké ubrániť sa mu. Za šikanovanie môžu byť označené aj opakované posmešky, alebo hanlivé poznámky o jeho rodine. Za šikanovanie však neoznačujeme občasnú bitku, alebo hádku približne rovnako fyzicky aj psychicky vybavených súperov.
Prieskumy však preukázali, že deti vymedzujú šikanovanie širšie než ako to chápu dospelí.
Preto je potrebné sa zamýšľať aj nad tým, či možno považovať za šikanovanie iróniu a sarkazmus. A či je napríklad „ robenie si žartíkov z niekoho“ doťahovanie (škádlenie), alebo šikanovanie.
AK UŽ VAŠA ŠKOLA PRÍJME AKÚKOĽVEK DEFINÍCIU ŠIKANOVANIA, MALA BY ZAHŔŇAŤ VŠETKY SPOSOBY CHOVANIA, KTORÉ DETI AKO ŠIKANOVANIE PREŽÍVAJÚ.
PREČO SA TREBA ŠIKANOVANÍM ZAOBERAŤ?
1. Deti majú svoje práva
Majú základné právo na bezpečnosť v škole, na život bez bolesti, ponižovania a strachu. Rodičia aj deti považujú šikanovanie za jeden z najväčších problémov a od učiteľov očakávajú účinnú pomoc a porozumenie. Je povinnosťou každej školy poskytnúť svojim žiakom pokojné a bezpečné prostredie.
2.Šikanovanie je veľmi rozšírené a treba ho okamžite zastaviť.
3.Následky môžu byť vážne
Utrpenie, ktorému sú vystavené šikanované deti sa môže prejavovať rôznym spôsobom
- nepozornosťou na vyučovaní,
- chorobami
- záškoláctvom
- pokusmi o samovraždu
4. Následky môžu byť dlhodobé
Následky šikanovania sa často prejavujú ešte veľmi dlho po skončení školskej dochádzky či už u obetí, alebo u útočníkov. Napríklad deti, ktoré sa počas školskej dochádzky naučia, že šikanovanie a násilie sa oplatí, využívajú túto stratégiu chovania aj v dospelosti. Dlhodobý výskum z Nórska ukazuje, že u tých, ktorí sa vo vyšších ročníkoch základnej školy prejavovali ako útočníci, bolo vo veku 24 rokov štvornásobne pravdepodobnejšie, že už boli trikrát aj viackrát súdne stíhaní ako tých z rovnakej vekovej skupiny, ktorí v škole nešikanovali. (Olweus 1989.)
5. Šikanovanie je právne postihnuteľné
Na základe dohovoru o právach dieťaťa môžu rodičia pri neriešení problému šikanovania dieťaťa v škole podať sťažnosť na súd.
6. Nevšímavosť napomáha útočníkom
Šikanovaniu sa „darí“ v atmosfére utajovania. Obete, často nútené k mlčaniu, sa postupne dostávajú do bludného kruhu šikanovania a strachu. Jedinou možnosťou, ako efektívne čeliť šikanovaniu, je otvorene si priznať jeho existenciu ako závažného problému a stať sa školou, ktorá sa nebojí hovoriť. Občas sa ozývajú hlasy, že tým sa všetko zhorší, ale výskumy jednoznačne hovoria pre otvorenosť v jednaní.
7. Snaha o riešenie problémov sa sa skutočne vypláca
Jasne to dokazujú výsledky najrozsiahlejšej kampane proti šikanovaniu, ktorá prebehla v Nórsku. Olweus (1989) zistil, po uskutočnení kampane sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížilo šikanovanie o 50%. Taktiež ubudlo krádeží, vandalizmu a záškoláctva. Naopak vzrástla miera spokojnosti žiakov s pobytom v škole.
POTREBA SKÚMANIA PROBLÉMU
Skôr než sa pustíte do riešenia problému šikanovania, vo vašej škole, bude užitočné, ak zistíte jeho rozsah a charakter.
Prínos skúmania problému
1. Poskytne vám základné vymedzenie rozsahu šikanovania. Budúce opakovanie rovnakého prieskumu vám umožní analyzovať účinnosť metód, ktoré ste použili k jeho odstraňovaniu.
2. Môže vám priniesť veľa užitočných informácií. Pomôže vám zistiť napríklad:
a) kde sú najrizikovejšie miesta školy
b) či sa v niektorom ročníku, alebo skupine vyskytuje obzvlášť vysoká miera šikanovania
c) ako sa na tento problém pozerajú žiaci
d) ako sa naň pozerajú učitelia
3. Všeobecne možno povedať, že na školách kde bol urobený prieskum šikanovania, boli učitelia prekvapení jeho vysokým výskytom. To posilnilo ich motiváciu, aby sa s ním snažili vysporiadať.
4. Ak sa na prieskume podieľajú aj žiaci zvyšuje percento jeho úspešnosti. Väčšine žiakom sa uľaví, keď vidia, že sa tieto problémy vynášajú na svetlo.
Vo väčšine škôl, kde robili prieskum šikanovania zistili, že už táto skutočnosť dodala mnohým deťom odvahu k tomu, aby sa zverili učiteľom s prípadmi šikanovania. Učitelia musia byť pripravení tieto starosti detí vypočuť a zaoberať sa nimi.
Je dobré o prieskume a jeho cieľoch informovať rodičov. Vytvorí sa tak možnosť ich spolupráce.
Príčiny šikanovania
M. Vágnerová 2 pojednáva o šiestich variantoch agresívneho správania resp.
o šiestich motívoch, ktoré podmieňujú jej vznik:
■ „agresívne správanie ako reakcia na neuspokojovanie rôznych potrieb;
■ agresívne správanie ako reakcia na ohrozený pocit bezpečia nadmernou
sociálnou stimuláciou;
■ agresia ako forma sebaobrany;
■ agresia, za ktorou sa skrýva potreba pomstiť sa;
■ agresia ako určitá forma kompenzácie ;
■ agresia ako reakcia na obmedzené osobné teritórium.“[1]
Ø Šikanovanie:
Ø Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr.: bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných.
Ø Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (asymetrická agresia).
Ø Incidenty sú opakované. Jednorázová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje.
Ø Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.
Z tohto nám teda vyplýva, že šikanovanie je zámerné, opakované, nevyprovokované použitie sily agresorom alebo skupiny agresorov s cieľom spôsobiť fyzické alebo psychické ublíženie obeti, resp. skupine obetí, pričom je tu zjavný nepomer medzi útočníkom a obeťou.
Účastníkmi šikanovania sú agresor a jeho obeť. Elliott, Killpatrick5 uvádzajú dva typy agresorov, u ktorých sa objavujú následovné prejavy správania:
- príležitostný agresor – tieto deti potrebujú jasné a pevné pravidlá a mali by poznať dôsledky svojich činov.
§ uchýli sa k šikanovaniu, len keď sa mu to hodí
§ náhle agresívny k rovesníkom, učiteľom, súrodencom
§ reaguje impulzívne a neskôr to ľutuje
§ vie byť presvedčivý , manipulatívny
§ má primeranú úroveň sebaúcty
§ rodičia nechápu ako môže šikanovať druhých, keď doma je perfektný
- chronický agresor – u týchto detí je veľmi ťažké zmeniť správanie detí. Bez intenzívnej pomoci sa budú pravdepodobne dopúšťať trestnej činnosti a spôsobovať problémy svojmu okoliu.
§ správa sa agresívne väčšinu času
§ nevie sa kontrolovať
§ cíti sa byť ponižovaný
§ odmieta brať zodpovednosť za svoje činy
§ nemá súcit s obeťami
§ sám býva šikanovaný, týraný
§ je pod tlakom, aby bol úspešný
§ má pocit, že je odlišný, hlúpy
§ nemá zmysel pre dokončenie úlohy
Popísať dieťaťa, ktoré sa stáva obeťou agresora je veľmi ťažké. Každá skupina agresorov
má iné kritéria výberu svojej obete. Niekedy býva výber absolútne náhodný.
Niektoré typické znaky obete:
§ má zo seba zlý pocit a nízku sebaúctu
§ hovorí, že ju nikto nemá rád
§ precitlivelá, plachá
§ na šikanovanie reaguje plačom alebo odtiahnutím sa
§ menej fyzicky zdatná ako agresor
§ osamelá, izolovaná od vrstovníkov
§ provokujúca svojím správaním
§ nesamostatná, nadmerne ochraňovaná rodičmi
§ odlišná od svojich vrstovníkov /talent, okuliare, choroba/
§ obeť z dôvodu rasy, náboženstva, jazyka, kultúry, pohlavia
§ náhodná obeť
2. Príčiny šikanovania- vonkajšie a vnútorné podmienky
Šikanovanie, ako sociálno – patologický problém, môže mať viacero príčin.
Smiková (2003)6 uvádza nasledovné:
Ø Usporiadanie a filozofia školy
Ku školskému šikanovaniu môže prispievať aj samotné prostredie a atmosféra školy:
toalety bez dozoru, miesta, kde nikdy nechodia učitelia, staré budovy s tmavými zákutiami, učiteľský zbor a personál školy sa zdržiava len vo svojich miestnostiach , učitelia sú príliš zaneprázdnení, aby registrovali incidenty, hromadné príchody a odchody žiakov celej školy, meškajúci učitelia, chaos v triede, učitelia, ktorí používajú sarkazmus, zosmiešňovanie niekoho, netolerantný prístup k odlišnostiam /farba pleti, fyzický handicap/, žiadna podpora nových žiakov, "iniciačné" obrady pre nových žiakov, slabý dozor a dodržiavanie disciplíny, spoliehanie sa na to, že sa veci vyriešia, keď sa budú ignorovať.
Uviedli sme výpočet niektorých možných okolností, ktoré vytvárajú priestor pre šikanovanie. Každý z vás si ho môže doplniť, niečo špecifické pre vašu školu pridať.
Ø Temperament dieťaťa
Výskumné zistenia poukazujú na to, že deti , ktoré šikanujú bývajú živé, energické, ľahko sa vedia nudiť alebo sú závislé vo vzťahoch k iným ľuďom a neisté. Napr. môžu žiarliť na
úspech iných v škole či športe, ale aj na nového súrodenca, môžu mať poruchy učenia, čo ich hnevá, alebo môžu byť ubité tým, že sú samé týrané.
Ø Vplyv rodiny
· Zanedbávané dieťa. Ak je dieťa zanedbávané, alebo priveľmi trestané, môže si o sebe vytvoriť negatívny obraz. Dieťa sa môže cítiť frustrované, neisté. Takéto deti môžu začať druhých šikanovať, aby si dokázali, že sú hodné toho, aby si ich všímali.
· Agresívna rodina. Dieťa, ktoré vyrastá v rodine s prevahou hlasných argumentácií, kriku, násilia, más sklon používať tento druh agresívneho správania aj keď je s deťmi. Ak sú rodičia sami agresormi, často podporujú alebo obraňujú agresivitu u svojich detí a nechcú pripustiť ich vinu na incidente šikanovania.
· Rodina, v ktorej „všetko prejde“. Dieťa môže mať v rodine značnú voľnosť, takže môže mať problémy s tým, ako rozpoznať, čo je prijateľné, keď je s inými ľuďmi. Takéto dieťa zle reaguje na disciplínu. Môže byť rozmaznané a doma býva centrom pozornosti.
Hoci príčin, ktoré vedú k šikanovaniu je veľa a každé dieťa , ktoré šikanuje je jedinečné, mali by sme poznať príčiny, ktoré vedú k takémuto správaniu. Ak budeme poznať príčiny alebo faktory, ktoré vplývali na vytvorenie takéhoto správania u dieťaťa, pomôže nám to pri rozhodovaní, ako s ním čo najlepšie pracovať.
Každý prípad šikanovania znamená neúspech. Neúspech, ktorému sa možno dalo predísť. Na šikanujúcu osobu, obeť a aj pozorovateľov vplýva niekoľko aspektov neúspechu:
- šikanujúca osoba sa nenaučila, že šikanovanie je neprijateľné;
- nepodarilo sa naučiť kontrolovať agresiu;
- obeť sa nenaučila byť dostatočne asertívna a nevedela sa ochrániť;
- kontrola dospelých bola nedostatočná.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za šikanovanie sa nemôže sústrediť iba na samotnú šikanujúcu osobu. Rodičia, učitelia, ostatní dospelí a aj obete majú svoj podiel viny. Nie je pravdepodobné, že bude účinné sústrediť sa iba na šikanujúcu osobu.
Po výskyte šikanovania treba zhodnotiť všetky body, ktoré sme spomínali v tejto časti, ako aj faktory, ktoré môžu napomáhať šikanovaniu. Urobilo sa všetko preto, aby sa zmenili aspekty, ktoré môžu znížiť pravdepodobnosť šikanovania? Pravdepodobne nie!
Treba si urobiť jasno v tom, že šikanujúce osoby sú zodpovedné za svoje činy, ale tiež je dôležité, aby istú zodpovednosť prevzali aj dospelí zodpovední za kontrolu a naučenie kontrolovať agresiu. Dospelí sa vedia ľahko ospravedlniť a vety, ako "Nemôžem s tým nič urobiť - už som vyskúšal všetko" alebo "So mnou to nemá nič spoločné - vy sa s tým zaoberajte", nemôžeme akceptovať.
Fakt, že dospelí berú šikanovanie vážne, má silný účinok na deti, najmä keď vidia, že dospelí spoločne konajú proti šikanujúcej osobe. Treba ukázať, že sa podnikajú kroky na ochranu obete. Dôležitým krokom je vážne prediskutovať prípad šikanovania v škole alebo doma.
Tri odlišné typy šikanujúcich osôb môžu vyžadovať odlišný prístup, i keď základné princípy sú tie isté.
Agresívna šikanujúca osoba
Prístup, ktorý sme už opísali, je obzvlášť vhodný pre agresívnu šikanujúcu osobu. Čím viac agresie šikanujúca osoba prejavuje, tým lepšie sa dá aplikovať. Veľmi agresívne dieťa bude vyžadovať špeciálne riadenie a veľmi dôslednú kontrolu. Možno bude potrebné v ranom štádiu žiadať pomoc zvonku a treba byť pripravený vynaložiť veľké úsilie, aby sa veci dali na správnu mieru - a čo je najdôležitejšie, dodržiavať pravidlá. Ak sa bude každý zásah správne dodržiavať, bude možné dosiahnuť zlepšenie o šesť týždňov a uspokojivý stav o šesť mesiacov.
Úzkostná šikanujúca osoba
Táto malá, ale dôležitá skupina potrebuje špeciálnu pozornosť. Tieto takzvané úzkostné šikanujúce osoby sa dajú rozoznať tým, že sú rovnako obeťami ako šikanujúcimi osobami. Sú to osoby, ktoré sú vo vnútri zbabelci a zvyčajne majú silný pocit zlyhania. Kombinácia nízkeho seba hodnotenia a provokujúcej agresie je známkou narušeného dieťaťa. Motivácia k šikanovaniu je skôr z dôvodu abnormálnej psychopatológie než len zo vzrušenia získaného agresívnym správaním a získaním moci nad niekým iným. Motivácia môže byť zložitá a môže zahrňovať:
- hnev voči niekomu inému než je obeť (ktorá je ľahším terčom);
- nízke seba hodnotenie, ktoré sa zlepší získaním moci nad inou osobou;
- slabý obraz o sebe, ktorý sa potvrdzuje zlám správaním;
- zúfalá potreba mať úspech, aj keď v ničom inom, než iba v úspešnom šikanovaní;
- túžba, aby si ho niekto všimol a aby získal pozornosť - za akúkoľvek cenu.
Pasívna šikanujúca osoba
S deťmi, ktoré sa dostanú k šikanovaniu tým, že sú doňho vtiahnuté, alebo preto, že chcú byť členom gangu, sa ľahko spolupracuje. Ich hnacou silou je väčšinou túžba po ochrane a nie čisto agresívny motív. V prípade pasívnej šikanujúcej osoby je účinné zvýšiť pocity viny u dieťaťa a prehnať prípadný trest za šikanovanie tak, aby šikanovanie nebolo ľahšou cestou.
Pre deti je jednoduché spojiť sa so skupinou šikanujúcich, pretože zodpovednosť sa rozptýli medzi všetkých a je ľahké zvaliť vinu na niekoho iného. Možno sa bude zdať nerozumné vziať každého člena skupiny na zodpovednosť za to, čo sa stalo, ale je dôležité zvyšovať osobnú zodpovednosť jednotlivca, aby si deti rozmysleli, či sa pridajú k šikanovaniu alebo nie.
Stratégie prevencie šikanovania
V priebehu školskej dochádzky zažije šikanovanie veľké percento detí. Je preto nutné riešiť tento problém so všetkými žiakmi. Účinné sú tieto stratégie prevencie:
Zameranie pozornosti na nových a nastupujúcich žiakov – najčastejšie sa stretávame so šikanovaním u prvákov a piatakov, ktorí sú obeťami starších žiakov. Platí to aj o deťoch, ktoré nastúpia na novú školu a ocitnú sa v kolektívne rovesníkov, kde nikoho nepoznajú. V týchto prípadoch pomôže:
· organizovanie vyučovania I. a II. stupňa v rôznych častiach školy
· oddelenie prestávok mladších a starších detí
· určenie žiaka - kamaráta, ktorý všetko vysvetlí a pomôže pristupujúcemu žiakovi
Aplikácia intervečného programu – v triede , v ktorej predpokladáme výskyt určitých prvkov šikanovania sa budeme snažiť rozvíjať zručnosti a schopnosti zamerané na sebaúctu a úctu k druhým, komunikáciu, nezaujatosť a kritické myslenie, empatiu, spoluprácu a nenásilné riešenie konfliktov.
Toto je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi:
· využívať hry a cvičenia vyžadujúce spoluprácu detí v triede
· zaraďovať skupinové práce v škole aj mimo nej
· spoločne diskutovať a riešiť záležitosti triedy formou diskusných klubov, triednických hodín
· učiť deti relaxovať a odbúravať napätie, stres
Zvyšovanie sebavedomia detí – detí, ktorá sa stanú obeťami šikanovania majú znížené sebavedomie a pocit menejcennosti. Mali by sme sa pokúsiť vytvoriť v škole klímu, kde by čo najviac detí malo dostatok sebadôvery a sebavedomia. Môžeme to dosiahnuť tým, že budeme deti oceňovať aj na základe iných kritérií ako je školský výkon. Môžu to byť napr. pochvaly za výkony v mimoškolskej činnosti, za výzdobu triedy školy, pochvaly za dodržiavanie školského poriadku a tiež pochvaly a ocenenia za pozitívny prístup dieťaťa k druhým, spoluprácu.
Skvalitnenie prestávok -čas, ktorí deti strávia na prestávkach tvorí nemalú časť ich pobytu v škole. Počas tejto doby by si mali deti oddýchnuť a pripraviť sa na ďalšie vyučovanie. Vo veľkej väčšine je však prestáva aj priestor na šikanovanie. Aby sme tomuto zabránili môžeme:
· Zlepšiť organizáciu času tráveného na prestávke. Napr. oddelíme prestávky mladších a starších žiakov, rozdelíme teritórium detí, zorganizujeme rôzne hry , umožníme deťom, ktoré chcú ostať vo vnútri budovy, aby tak mohli uskutočniť za prítomnosti pedagogického dozoru.
· Zlepšiť pedagogický dozor. Napr. striedame miesta dozoru, zabezpečíme dozor príp. náhodné kontroly na predtým nekontrolovaných miestach.
· Zlepšiť prostredie ihriska, dvora. Napr. trvalo zabudujeme športové vybavenie, lavičky,
na zem predkreslíme značenie na rôzne hry.
- príležitostný agresor – tieto deti potrebujú jasné a pevné pravidlá a mali by poznať dôsledky svojich činov.
Šikanovanie - prezentácia.pps